Najčastejšími príčinami sú krátkozrakosť (myopia), ďalekozrakosť (hyperopia), astigmatizmus a presbyopia. Čo sa za týmito názvami skrýva?
Krátkozrakosť je refrakčná chyba, pri ktorej má oko problém rozoznať vzdialené objekty. Často sa prejavuje u detí okolo 10 roku života a žiaľ väčšinou sa pravidelne zhoršuje počas puberty. Ako možné príčiny uvádza odborná literatúra preťažovanie zraku čítaním a zlým osvetlením, dedičnosťou, psychickým stresom alebo vplyvom niektorých prekonaných ochorení. V niektorých štátoch – napríklad v Japonsku – vládne medzi staršími školopovinnými deťmi doslova „epidémia“ krátkozrakosti. Po dosiahnutí 20 alebo 30 rokov života sa zvykne vývoj dioptrií pri krátkozrakosti na desiatky rokov zastaviť, doslova stabilizovať.
Ďalekozrakosť nás všetkých sprevádza už pri narodení – všetky novorodeniatka prichádzajú na svet ďalekozraké, dioptrie sa však prirodzenou cestou a rastom oka napravia približne do veku pol roka dieťaťa. Ak nejaké plusové dioptrie predsa len zostanú, prichádzajú na rad dioptrické okuliare ktoré niekedy už počas školského obdobia môže dieťa úspešne odložiť. V opačnom prípade dochádza k situácii, že človek zostane ďalekozraký po celý život. Je zaujímavé, že kým plusové dioptrie (pri ďalekozrakosti) sa počas života už nezvyknú zhoršovať, mínusové dioptrie (pri krátkozrakosti) sa niekedy žiaľ môžu celoživotne zhoršovať.
Astigmatizmus je porucha videnia priamo súvisiaca s nepravidelným zakrivením rohovky pri ktorej oko vidí nejasne do blízka aj do diaľky. Vrodený astigmatizmus sa počas života nemení, pri veľmi nízkych hodnotách dokonca ani nezhoršuje ostrosť zraku. Pri vyšších hodnotách sa samozrejme koriguje pomocou tzv. cylindrických okuliarových šošoviek, ktoré kompenzujú nepravidelné zakrivenie rohovky. K astigmatizmu niekedy dochádza aj po operáciách oka alebo pri rôznych ochoreniach oka – napríklad po prekonaných zápaloch rohovky. V takýchto prípadoch sa hodnoty astigmatizmu môžu počas života meniť, na rozdiel od vrodeného astigmatizmu pri ktorom sú hodnoty väčšinou celoživotne ustálené.
Presbyopia zvykne v strednom veku zaskočiť aj ľudí, ktorí dovtedy nikdy dioptrické okuliare nepotrebovali a zrazu majú problém zaostriť zrak do blízka – typicky večer pri čítaní. Súvisí so stratou elastičnosti šošovky oka, po ktorej oko stráca schopnosť akomodácie v rámci prirodzeného procesu starnutia. V tomto momente by mali navštíviť očného lekára aj ľudia, ktorí ho dlhé roky alebo desaťročia nevyhľadali. Výsledkom prehliadky býva predpísanie dioptrických okuliarov korigujúcich vadu, a niekedy aj skoré odhalenie príznakov iných ochorení oka – napríklad glaukómu. Aj preto sa oplatí dodržiavať pravidlo, že akýkoľvek problém so zrakom treba ihneď riešiť s očným lekárom
